Chovateľská stanica Svätobernardských psov z Rubaničiek

Ako 14-ročného ma začala zaujímať kynológia, podľa vzoru starších kamarátov. Otcov dobrý známy mi venoval nemeckého ovčiaka, vtedy veľmi rozšíreného plemena. V tej dobe okolo roku 1967 sme u nás v Gbeloch zakladali kynologický klub, v ktorom som doteraz členom. Po ukončení štúdií a odchode z rodičovského domu a pracovných povinnostiach moje povolanie bolo dosť časovo náročné, tak som musel svoje kynologické záujmy odložiť na neskoršiu dobu, to sa však zmenilo až po postavení vlastného rodinného domu.

Prišli sme k záveru, že dom bez psíka je smutný. Preto zasadla „rodinná rada“ a dcéry sa rozhodli pre bernardína. Všetci sme sa zhodli na tom, že pri výbere plemena zvíťazila jeho dobrota, prítulnosť, hravosť, vie strážiť dom a najmä veľká tolerancia k malým deťom. Preto sme si v roku 1994 zaobstarali šteniatko. Bol na pláne psík, ale nakoniec to vyhrala sučka. Pôvodne mala byť bernardínka len na potešenie, ale tak nás zaujali výstavy, že v roku 1997 som sučku uchovnil a založil som chovateľskú stanicu z Rubaničiek.

 

Postupne nechávam chovné suky len z vlastného chovu a krytím zo špičkového chovu z Poľska, z chovateľskej stanice Olbrzym z Galicji, kde sa nachádzajú stále jedinci s vynikajúcimi chovnými a výstavnými výsledkami. Za desať rokov chovateľských skúseností som doteraz odchoval približne 70 šteniatok. Od roku 2004 odchovávam i krátkosrsté šteniatka bernardína. Všetky dosahujú vynikajúce výstavné a chovné výsledky. Nachádzajú sa v Česku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Poľsku a v Čiernej Hore. Som členom klubu chovateľov Svätobernardských psov na Slovensku a poradcom chovu pre západnú časť Slovenska.

 
2005 Viliam Hrušecký. Created by